Denník moderného fotra

Ikar

BRATISLAVA 30. septembra 2016 (DJ/PR) – Je úžasne ironický a štylizuje sa do úlohy otca terorizovaného svojím dieťaťom. A svojím štýlom trafil presne do vkusu ľudí – na Facebooku má vyše 75.000 fanúšikov a vyšla mu už aj druhá kniha Deníček moderního fotra 2.
„Rodičovská takzvaná dovolenka je ťažká, stereotypná, únavná a psychicky vysiľujúca práca,“ priznáva Dominik Landsman. Cieľom je podľa neho to, aby dieťa prežilo. A aby prežil on

Ako to teda môže vyzerať, keď sa muž ocitne na materskej dovolenke? Denník moderného fotra popisuje zážitky, situácie a strasti obyčajného chlapíka, ktorému sa narodil syn…a niekedy nevie, čo s tým. Kniha sa stala v Česku bestsellerom a tak teraz prichádza v slovenskom preklade.

„Už od útleho veku som chcel byť otcom,“ tvrdí Dominik Landsman. „V škole všetci chceli byť kozmonautmi, policajtmi alebo princeznami (dokonca aj môj kamarát Vašo chcel byť princeznou). Ja však nie. Ja som chcel byť otcom. Pýtali sa ma:
„A naozaj nechceš byť kozmonautom?“
Moja odpoveď  znela vždy rezolútne NIE a stále som im opakoval, že budem otcom.“

Roky plynuli, Dominik prešiel klasickým vzdelávacím procesom. Základnú školu bral ako nutné zlo, ktoré musí pretrpieť, aby si ako otec dokázal spočítať, koľko má detí.
Na strednej sa trochu oťukal a začal zháňať matky k svojim deťom. „Prekvapivo som ale žiadnu spolužiačku neprehovoril. Keďže žiadna vysoká škola odbor „otcovstvo“ neponúkala, musel som ísť na jeden z tradičných odborov a dúfať, že ho nikdy nepoužijem. Svojho sna byť otcom som sa nehodlal vzdať. A pár rokov po škole to prišlo. Stal som sa otcom. Paráda. Som otcom už skoro dva roky a keď sa ohliadnem, radšej by som bol tým kozmonautom,“ dodáva s úsmevom úspešný autor.

Jeho kniha Denník moderného fotra je čítanie, pri ktorom sa budete baviť, smiať a chvíľami až chytať za brucho. Je to boj o prežitie a zachovanie rodinného blaha.

Jeho syn sa volá Vinco… no dobre, je to len pseudonym. Syn sa volá úplne inak, ale na účely tejto knižky mu meno zmenil, aby zachoval jeho práva. Keby ho nakrúcal na kameru, rozmazal by mu aj tvár. „Môj syn má v skutočnosti oveľa krajšie meno, ako je Vinco, pretože Vinco je fakt hnusné meno. Ak toto číta niekto, kto sa volá Vinco, určite mi dá za pravdu,“ píše Dominik Landsman.

Začítajte sa do Denníka moderného fotra:

STRUČNÉ RADY OSTRIEĽANÉHO FOTRA
menej ostrieľaným fotrom

Gratulujem. Ak držíte v ruke túto knihu, pravdepodobne sa vám prihodilo niečo z týchto troch vecí: podarilo sa vám niekoho nabúchať. Niekomu sa podarilo nabúchať vás. Alebo tretia možnosť, dostali ste túto knižku do daru, hoci ste si želali nový televízor. Tak to máte smolu, televízor ste nedostali ani nedostanete, tak si pohodlne sadnite do kresla, vyložte si nohy na prázdny stolík pod televízor a začnite čítať.

Ako sa onedlho dozviete v tejto knižke, mám silný a neochvejný mandát v oblasti poskytovania rád otcom. Ba čo viac, poradím rád. Na nasledujúcich riadkoch prevediem neskúsených fotrov psychickou i fyzickou centrifúgou menom dieťa. Dopredu vás upozorňujem, že návod bude v rýdzo chlapskom macho jazyku, pričom po drsné výrazy nebudem chodiť ďaleko a možno ma za to raz aj zavrú. Z tohto dôvodu nie je nasledujúci text vhodný pre moralistov, lingvistov a ženistov, čo majú radi go-go šou (všimnite si humorné rýmovanie na odľahčenie atmosféry, ktoré hraničí so špásom). Obsah textu nie je vhodný ani pre kresťanov, puritánov a amišov.

Keď už nabúchate babu, je jasné, že by mala byť aspoň plnoletá. Je to tak lepšie. Odporúčam nabúchať ženu, ktorá už má niečo odžité (nie zase priveľa) a ktorá má napríklad zamestnanie. Tu však pozor! Nemala by mať zase lepšie zamestnanie ako vy, lebo po pôrode pofrčíte rovno na rodičovskú dovolenku, na ktorej budete dojčiť, šúrovať byt a lakovať si nechty.

V prípade, že nabúchaná ako-tak spĺňa tieto kritériá, dbajte o to, aby už samotné nabúchanie malo nejaké dekórum. Aby to malo úroveň. Určite sa vo vás miesia rôzne pocity a otázky. Napríklad, či to dieťa je skutočne vaše. Ak si nedáte urobiť genetické testy, tak táto otázka zostane otvorená do chvíle, kým sa vám nenarodí napríklad malý černoško (ak máte vy aj žena bielu pleť) alebo šteniatko (tu farba pleti nehrá žiadnu rolu).

Správu o budúcom otcovstve môžete prijať tromi spôsobmi:

  • Uznanlivo kývnuť hlavou, akože to je v poriadku, že to je presne to, čo ste chceli a zamýšľali, a nechať sa od nej potľapkať po chrbte, aký ste frajer.
  • Uznanlivo kývnuť hlavou, akože to je v poriadku, že to je presne to, čo ste chceli a zamýšľali, a nechať sa od nej potľapkať po chrbte, aký ste frajer. Potom jej povedať, že ste taký naradostený z tej úžasnej správy, že sa pôjdete pred dom nadýchať čerstvého vzduchu a radostne tancovať. Len čo budete vonku, stopnete prvé auto a ukryjete sa niekde v zahraničí. Napríklad v Krakove.
  • Prepuknete do nefalšovaného mužného plaču. Očerveniete, budete vrieskať a zúrivo dupať a mávať rukami. Usoplene v slzách bľabotať, že máte pokašľaný život, a potom sa pôjdete do pivnice obesiť.

Výber reakcie závisí od vás a každý si iste nájde tú svoju.

Ak sa neschovávate v Krakove alebo sa nehojdáte na špagáte v pivnici, zapoja vás do rodičovstva.  A pokračujte v čítaní.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom