Lekári prichádzajú s alarmujúcimi číslami, ktoré dokazujú nárast výskytu nebezpečného ochorenia. Jeho neliečenie môže viesť až k úmrtiu, preto by sme nemali podceňovať tieto informácie.
Výskyt detskej cukrovky stúpa! Potvrdzujú to tieto alarmujúce čísla. Podľa posledných štatistík zverejnených Národným centrom zdravotníckych informácií bol na Slovensku v roku 1996 diabetes 1. typu diagnostikovaný u 650 detí do 14 rokov, o necelé dve desaťročia neskôr sa počet pacientov viac než zdvojnásobil. Podobný trend ukazujú aj regionálne štatistiky z Košického kraja, kde len za prvý polrok 2016 zaznamenali takmer až 20 percentný nárast počtu nových prípadov detskej cukrovky v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku.
Stúpajúci trend detskej cukrovky trápi celý svet
Trend pribúdania detí s cukrovkou je zaznamenaný aj celosvetovo. Ročne podľa odhadov pribúda približne 2-5% nových prípadov, najviac vo vekovej skupine do 6 rokov. Presnú príčinu veda ešte neodhalila, lekári sa ale prikláňajú k názoru, že je to kombinácia viacerých génov a okolností, ako vysvetľuje MUDr. Adriana Dankovčíková, detská endokrinologička z Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach: „Detská cukrovka je autoimunitné ochorenie, čo znamená, že telo si tvorí protilátky proti vlastnému orgánu. U nás v nemocnici to deťom vysvetľujeme ich jazykom, že je to ako antivírusový program v počítači, ktorý maže ich vlastný súbor, až kým ho takmer úplne nezmaže. Pankreas teda prestane po čase tvoriť inzulín, ktorý je potrebný na správny metabolizmus cukrov a musí sa následne do detského organizmu dodávať umelo – pomocou injekcií. Nevieme presne určiť, čo túto autoimunitnú reakciu spúšťa, ale v poslednej dobe sa čím ďalej tým viac hovorí o vplyve znečisteného životného prostredia, nedostatku D vitamínu, enterovírusoch a svoju rolu hrá aj dĺžka dojčenia a stres. Deti, ktoré prekonajú väčší stres, napr. z úmrtia blízkeho človeka alebo rozvod rodičov, majú dokonca trojnásobne vyššie riziko, že dostanú cukrovku. Aj keď väčšinu faktorov ovplyvniť nevieme, za čiastočnú prevenciu môžeme považovať zdravý životný štýl – pestrú čerstvú stravu a dostatok pohybovej aktivity, nevystavovanie dieťaťa zbytočným stresovým situáciám, dojčenie a dostatočnú hladinu vitamínu D.“
Aká veková kategória detí je ohrozená najviac?
Cukrovka 1. typu postihuje najčastejšie deti od 10 do 14 rokov, nevyhýba sa ani mladším vekovým kategóriám. Čoraz častejšie sa objavuje u detí v predškolskom veku. Vyskytuje sa ale aj u batoliat dojčiat do veku 1 roka, tieto prípady však ale bývajú oveľa zriedkavejšie. Ak sa objaví cukrovka v prvých 6 mesiacoch života, obvykle sa nejedná o spomínanú cukrovku 1. typu, ale o vrodenú genetickú poruchu tvorby inzulínu.
Ako spoznáme, že naše dieťa trpí cukrovkou?
Za prvé príznaky cukrovky 1. typu sa považuje neustále časté močenie a pocit smädu, kvôli čomu sa dieťa počas noci budí, úbytok na hmotnosti – dieťa chudne napriek veľmi dobrej chuti do jedla, je unavené a slabé, sťažuje sa na zhoršenie zraku. V neskorších štádiách sa pridružuje vracanie a sťažené dýchanie, tzv. diabetická ketoacidóza. pri ktorej sa dieťa môže ocitnúť v ohrození života. „Rodičia často prvé príznaky nezbadajú, aj keď sú ľahko identifikovateľné. Časté močenie si napríklad vysvetľujú nadmerným príjmom tekutín v dôsledku neuhasiteľného smädu dieťaťa a naopak. Mali by ale spozornieť, ak má dieťa dobrý apetít a napriek tomu schudne, napr. 5 kg za dva týždne. Ak pri tom objavia aj poruchy zraku, napr. rozmazané videnie, je potrebné kontaktovať pediatra, ktorý urobí základné vyšetrenie z moču či krvi a do 5 minút vie diagnózu. V prípade, že sa potvrdí cukrovka, odošle dieťa k špecialistovi – detskému endokrinológovi, ktorý nastaví liečbu a vysvetlí všetko potrebné, čo je pri tomto ochorení dôležité dodržiavať,“ vysvetľuje MUDr. Dankovčíková.
Ako liečiť detskú cukrovku?
Liečba detskej cukrovky spočíva v úprave stravy a v pravidelnom každodennom dávkovaní inzulínu, či už pomocou pera, alebo u vhodných pacientov aj sofistikovanejším spôsobom – inzulínovou pumpou. Inzulínové pumpy vyzerajú ako malé elektronické hry, a v pravidelných intervaloch dávkujú do tela dieťaťa nastavené dávky inzulínu. Pri jedle, fyzickej aktivite či akejkoľvek zmene režimu však rodič musí sledovať cukor v krvi a pomocou výpočtov upraviť danú dávku tak, aby ho dieťa nemalo ani nedostatok ani nadbytok. Zatiaľ ešte totiž neexistujú natoľko inteligentné pumpy, ktoré by fungovali ako náhradný umelý pankreas a neustále automaticky sledovali hladiny cukru a sami si vedeli prispôsobiť dávkovanie. „Táto diagnóza, ako aj inzulínová pumpa, síce zmenia život človeku od základov, ale časom si rodič na to zvykne. Váženie potravín a neustále prepočítavanie dávok už beriem ako samozrejmosť. Dieťa s diabetom si v podstate môže prežiť normálny život, aj keď s určitými obmedzeniami. Naša Kristínka chodí s ostatnými deťmi do materskej školy, v lete navštevujeme kúpalisko, podnikáme rôzne výlety, v septembri nastupuje dokonca do folklórneho súboru. Vďaka inzulínovej pumpe je plánovanie a vykonávanie bežných aktivít jednoduchšie,“ opisuje svoju skúsenosť pani Katarína Baranová, mamička 4 ročnej Kristínky, ktorá trpí detskou cukrovkou.
Vedci v súčasnosti pracujú na tom, aby bola liečba cukrovky 1. typu v budúcnosti efektívnejšia. „U detí s rozvinutou chorobou sa do budúcna uvažuje o transplantácii beta buniek či aplikácii inteligentných inzulínových púmp, ktoré by fungovali ako umelý pankreas,“ uzatvára MUDr. Dankovčíková.
