Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Maroš Baran - Kolekcia Nevďačnosť
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Maroš Baran - Kolekcia Nevďačnosť Jakub Gulyás
17. apríla 2013 ŠoubizRozhovory od DJSITA Diskusia()

Emocionálne interakcie dizajnéra Maroša Barana

Mladý umelec Maroš Baran sa po sérií vystav v Prešove, Bardejove, Košiciach a Bratislave, dvoch ročníkoch projektu „TO BY SOM AJ JA SPRAVIL… A LEPŠIE!“ a študijnej stáži v Holandsku, vracia s novým projektom, ktorý sa radikálne líši od jeho predchádzajúcej umeleckej činnosti. Sľubuje audiovizuálny zážitok s fyzickou emóciou, krv, nahotu a krehkosť v jednom.

Fashion performance – NEVĎAČNOSŤ 2013

Maroš Baran je študentom VŠVU. Študuje grafiku a odevný dizajn. Dôvod spojenia oboch odborov nám vysvetlil osobne: „Aj keď sa tradičnej grafike venujem momentálne veľmi okrajovo, vždy je niekde vzadu v hlave, keď robím iné veci. Je to akoby vrstva, ktorá sa tiahne mojou tvorbou a nezáleží na tom, či sa tento mesiac venujem grafike, maľbe alebo odevu. Ide skôr o princíp a udržanie si informácie v mysli, nie o fyzickú činnosť. Tá je dôležitá, ale je na druhom mieste. V minulosti som mal obdobie, keď som bol doslova posadnutý maľbou, teraz je to odev. Mať v živote umenie, je ako milenecká aféra, ktorá sa vždy znovu a znovu vracia späť. Ak raz na chvíľu s jedným vzťahom skončíte a vrhnete sa do druhého, myšlienka návratu je tam vždy, nech robíte, čo robíte. Je to u mňa presne tak isto aj v umení. Ktovie, možno keď budem mať 80 rokov, budem si znovu leptať grafiky, alebo maľovať.Viem, že by som takto mohol dožiť svoj život a predpokladám, že to tak aj bude.“

Prehliadkou „Nevďačnosť“ reflektujete svoj zahraničný pobyt v Holandsku. Ako sa vám tvorilo za hranicami?

„Holandsko ma ako krajina až tak neoslovilo. Žiť by som tam asi nechcel. Ale čo sa týka školy a práce, je to určite ultimate destinácia, preto svoje rozhodnutie ísť do Holandska neľutujem. Zážitky zo zahraničných stáží sú vždy rôzne, mal som obrovské šťastie na ľudí, čo sa týka osobného, alebo profesionálneho života. Keď som prvýkrát stretol svoju vedúcu ateliéru, išiel som sa hodiť z mosta. Na prvý pohľad mi bola úplne nesympatická, nevedel som si s ňou komunikáciu predstaviť. Ako náhle sme však spolu prehovorili, zistil som, že sme obaja na absolútne rovnakej vlnovej dĺžke. Conny Groenewegen v marci 2013 predstavila svoju novú ready-to-wear kolekciu v Tokiu. Som hrdý na to, že som bol jej žiakom. A čo sa týka problematiky „prvého kontaktu“ – nestalo sa mi to prvýkrát, zdanie klame a človek, ktorý na prvý pohľad vyzerá byť mimo vášho sveta, môže byť z vášho sveta ešte viac ako ste vy sám. To bola jedna z vecí, ktoré som sa v Holandsku naučil.“

arch. Maroša Barana
Povedzte nám niečo o kolekcii „Nevďačnosť“. Prečo ten názov?

„Názov sa viaže na dielo spisovateľa J.M.Coetzeeho. Vytiahol som si ho z klobúka náhodou – bolo to zadanie na HKU v Holandsku. Každý zo študentov si vytiahol z klobúka ústrižok s menom nejakého slávneho človeka. Boli tam napríklad Ai Wei Wei, Steve Jobs, Mark Zuckerberg či tanečníčka Pina Bausch, ktorá nedávno zomrela. Úlohou bolo vytvoriť kolekciu s konceptom viažucim sa na postavu, ktorú ste si vytiahli. Prakticky to znamenalo podrobné naštudovanie si dotyčnej osoby, vytvorenie moodboardu a počiatočných konceptov. Neskôr sa prešlo k výrobe prototypov, následné konzultácie s profesormi a hľadanie materiálov, tvarov a strihových riešení, ktoré najviac vyjadruje esenciu človeka, ktorého ste si náhodne vytiahli.

John M. Coetzee? Kto je to?

„Keď som si ho vytiahol, nemal som poňatia, o koho ide. Na Slovensku je prakticky neznámy. V Holandsku si ho vážia, pretože má holandské korene a získal dve Nobelove ceny, po ktoré si, mimochodom, nikdy neprišiel. Je o ňom minimum informácii a aj tie sú zvláštne: napríklad, vraj s ním istý človek pracoval 10 rokov a počas tých desiatich rokov ho nikdy nepočul povedať žiaden žart. Iní o ňom vraveli, že vždy, keď bol niekde na oslave alebo na nejakom večierku, vždy sa bavil s minimom ľudí – vraj pôsobil tak, akoby tam ani nebol. Táto fyzická nehmotnosť jeho osoby ma úplne fascinovala. Bola to asi prvá vec, s ktorou som začal pracovať. Vytvoril som nehmotné prototypy zo zvláštneho materiálu, pripomínajúce papier. Pôsobili veľmi ľahko, až nehmotne. Môj učiteľ Wim Ewals, vždy keď išiel okolo, smial sa, že vyzerajú ako „flying nuns“ . Princíp fyzickej „ne-prítomnosti“ bol na začiatku veľmi dôležitý.

Vaša kolekcia je teda kolekciou „letiacich mníšok“?

„Našťastie nie, aj keď na prehliadke predstavím aj časť „mníšok“. Po siedmich hlavných protopypoch som si uvedomil, že sa musím posunúť ďalej. Ponechal som strihy, ale preniesol som ich do iných materiálov. Menil som proporcie a hľadal nové formy, ktoré sa viazali na vždy nové a nové koncepty. Mám ich v kolekcii niekoľko. Napríklad princíp spomínanej fyzickej neexistencie, element labute, sépie, kabáta, ktorý „nefunguje“, brnenie so škárami, cez ktoré môžete človeka „prebodnúť“, kontrast svätej postavy postupne meniacej sa na prekliatu a späť, princíp viny a túžby a element „ťažoby“, ktorú si nesieme na chrbte ako kríž. Väčšina týchto vecí vznikla postupnou asociáciou rôznych elementov, ktoré som si poskladal z dostupných informácií o J.M.Coetzeem a taktiež som do veľkej miery čerpal aj z jeho knihy „Nevďačnosť“.

Mali ste počas stáže aj čas na čítanie?

„Priznám sa, že nie, čítal som len úryvky, ale na moje šťastie roku 2008 bola kniha sfilmovaná, s Johnom Malkovichom v hlavnej úlohe. Je to veľmi silný film, ktorý radikálne ovplyvnil celú moju kolekciu. Je do istej miery existenciálnym filmom riešiacim otázku viny a túžby. Majstrovsky pracuje s alegóriou, zobrazuje sexuálne zneužitie, rasizmus, týranie zvierat…“

Všetko sú to ťažké témy…

„Áno… raz pri konzultácii mi Wim Ewals povedal, že v mojich modeloch vidí veľa zvieracej agresívnej energie. Zatiaľ asi najväčšia poklona, akú som kedy dostal. Taktiež väčšine ľudí moja tvorba pripomína japonských dekonštruktivistov, to beriem tiež ako dosť veľkú poklonu, keďže si ich tvorbu sám veľmi vážim.“

Cítite sa ovplyvnený Japonskom?

„Áno, určite. Ešte mám obrovské medzery, čo sa týka vedomostí o japonskej kultúre, no hovoria to všetci okolo mňa – vidia, že ma Japonsko podvedome fascinuje. V kolekcii „Nevďačnosť“ vychádzam z japonských strihových riešení. Niekedy nepriamo. Moja tvorba je založená na dekonštrukcii. Sú v nej nekonečné možnosti. To, čo viem ja nie je ani stotina percenta z toho, čo sa dá v danej oblasti objaviť a to ma na tom fascinuje.“

Prečo ste sa vlastne rozhodli prehliadku urobiť? Čo bolo hnacím motorom ísť do takého to projektu?

„Prvým podnetom k prehliadke bola asi vidina, ktorú som dostal jedného dňa na Hogeschool voor de Kunsten v Utrechte počas práce na jednom z modelov. Pred očami sa mi objavil „zvláštny obraz“, ktorého charakter sa budem snažiť zachytiť prehliadkou. Gestom, ktoré sa tam udeje. Istým spôsobom rituál, som zvedavý, ako ho ľudia pochopia.“

Na projekte spolupracujete s Matejom Gyarfášom a jeho hudobným projektom Phragments.

„Hudba je niečo, čo závidím druhým. Považujem ju za radikálny nástroj vytvorenia atmosféry. Nanešťastie, nemám žiaden hudobný talent, preto som dlho hľadal niekoho, kto tento dar má. Phragments produkuje orchestrálnu inštrumentálnu hudbu, veľakrát zvuk, nie hudbu. Apokalyptický industriálny, elektronický a gotický zvuk od Phragments určí tón mojej prehliadky. Je to ako keď do pohára s vodou kvapnete kvapku červeného atramentu. Rozleje sa po celom objeme pohára a vytvorí „nový svet“, ktorého štruktúra ostáva rovnaká ako predtým a zároveň sa niečo „zmení“. Pre pochopenie odkazu, ktorý sa budem snažiť prehliadkou povedať, je element červeného elementu radikálne dôležitý a preto som veľmi rád a taktiež hrdý na to, že sa mi spoluprácu s Phragments podarilo nadviazať. Atmosféra, ktorú tam vytvoríme nebude práve z rozprávky,. na to sa človek musí pripraviť. Dúfam, že sa nám podarí docieliť, že emocionálna interakcia prebehne tak, ako to plánujeme. A že diváci budú… cítiť.“

Maroš Baran je študentom grafiky a odevného dizajnu VŠVU. V roku 2012 absolvoval zahraničnú stáž na Hogeschool voor de Kunsten v Utrechte (Holandsko), kde vytvoril kolekciu Nevďačnosť, podľa diela spisovateľa J.M.Coetzeeho. Slovak Fashion Council sa vo februári 2013 rozhodol kolekciu spolu s ďalšími dizajnérmi Slovenska zaradiť do International Fashion Showcase v rámci London Fashion Week, kde bola súčasťou výstavy „SLOVAKIA-There´s no stopping fashion! LFW, feb 2013” organizovanej Slovak Fashion Councilom. 19.4.2013 o 20:00 predstaví kolekciu verejnosti v Divadle elledanse, formou fashion performance v spolupráci s Phragments.

Viac informácií nájdete na blogu Maroša Barana.

Odporúčané články

TO BY SOM AJ JA SPRAVIL… A LEPŠIE! The Great Red Dragon šokoval

Témy

Diskusia

Najčítanejšie za 24 hodín

Z kategórie Kultúra

Odporúčame

Copyright © iSITA s.r.o. Všetky práva vyhradené. iSITA si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku, jeho častí a zverejnených fotografií.
Rozumiem

Používaním tejto stránky súhlasíte s ukladaním cookies. Viac info tu...