Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Vecne puto.jpg
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Foto: www.bux.sk
10. septembra 2019 LifestyleKnihy a film od DamskaJazda.skSITA Diskusia()

Historický príbeh z koloniálnej Ameriky

BRATISLAVA 10. septembra (DámskaJazda.sk) – Laura Frantz rozohrala nádherný historický príbeh, ktorý vás dostane autentickosťou. Aj vďaka  inšpirácii z vlastnej rodinnej histórie ponúka ohromujúci príbeh lásky, vyhnanstva  a odvahy z prostredia koloniálnej Ameriky.
Ak ste si teda obľúbili autorky ako Julie Klassenová, Tamera Alexanderová či Kristi Ann Hunterová, vyhraďte si čas na novinku Večné puto.

Hoci Magnus MacLeish a Lark MacDougallová vyrastali na pozemkoch rovnakého zámku, Magnus je teraz lairdom tohto veľkolepého panstva i celého ostrova Kerrera. Lark je v jeho službách iba včelárkou a tiež tou, ktorá má vytvoriť elixír, čo by pomohol jeho žene počať dediča.
Keď však jeho manželka náhle umiera, Magnus a Lark sa ocitnú vo víre obvinení, vyhostia ich z milovaného ostrova a predajú za trest do služby naprieč Atlantik až do Ameriky.
Dokážu v  novom svete začať úplne od začiatku?
Má ich budúcnosť nejakú nádej?

„Príbeh o impozantnej a strastiplnej ceste viery a lásky.“Jullie Klassen

Večné puto vás pohltí, pretože je to nádherný príbeh o druhých šanciach, zasadený do historického prostredia koloniálnej Ameriky, čo mu pridáva na atraktívnosti a pútavosti. Z nádherného Škótska vás prevedie cez Virgíniu a Jamajku až do Ameriky.
„Odjakživa ma fascinovali rodinné genealógie, takže som s veľkou radosťou oprášila históriu mojej rodiny,“ vysvetľuje Laura Frantz. „Vždy som cítila obrovskú vďačnosť za nebojácnych Škótov, najmä za tých, čo pricestovali do Ameriky. Po niekoľkých výletoch do Škótska som sa pokúsila predstaviť si, aké to muselo byť opustiť také impozantné miesto a nútene odísť do cudzej krajiny.“A tak vznikol námet na tento nádherný príbeh Večné puto.

Začítajte sa do novinky Večné puto:

Ostrov Kerrera, Škótsko, 1752

Keď slnko skĺzlo z oblohy, Lark sa chrbtom oprela o hrboľatý útes na západnom pobreží ostrova. Ako indigovomodrá prikrývka sa pred ňou rozprestieralo more s množstvom spenených škvrnitých vĺn, na ktorých sa pohojdávali biele morské vtáky. Južný vietor jej zúrivo kmásal rozpustené vlasy – viali ako karmínová zástava.
Minulú noc videla, ako na pobrežie prepašovali vyberanú látku rovnakej farby.
Nespočetné množstvo sprostredkovateľov a schôdzok za mesačného svitu prinášali do nelegálneho obchodovania plno nástrah.
Často sa modlievala, aby sa tieto bezsenné noci s pieskom v topánkach už raz a navždy skončili.
V ten dych berúci májový večer, keď sa pomaly blížila noc, bolo nepríjemné len štípanie malých mušiek a zavalitá Jillian Brodyová. Narazila do Lark, pričom takmer prepadla cez okraj útesu.
„Bolo to šikovné, že? To s tými vyberačmi daní.“
„Nemyslím si,“ povzdychla si Lark a  naťahovala krk, aby sa mohla pokochať rozsiahlym pobrežným mysom, ktorý sa nedal nazvať inak ako majestátny.
Jillian Brodyovej by sa nikdy nezverila s tým, že jej viac poplietol hlavu príťažlivý kapitán lode Merry Lass a do noci sa odvážila len preto, aby čo i len na chvíľu zahliadla jeho alebo aspoň jeho loď. Nezaujímala sa o priebeh riskantného pašovania.
„Ty tu nie si z  rovnakého dôvodu ako my ostatní.“ Jillian si ruky zaťala v päsť a oprela si ich o bujné boky, hoci cestička útesu bola dosť úzka. „A čože som to počula? Vraj si odmietla pomáhať pri odnášaní nákladu?“
„Hrýzlo ma svedomie,“ odpovedala jej Lark. „Nemôžem sa zapojiť do niečoho, pri čom sa kradne, aj keď je to v prospech chudobných.“
„Ohó!“ doslova zo seba vypľula, práve keď nočný vietor podivne zakvílil a nadvihol okraje ich plédových šálov. „Dívaš sa na svojich druhov ostrovanov pekne zvrchu, čo? Padaj už preč!“
Hoci to povedala v zlosti, Lark toto prepustenie ochotne prijala, otočila sa a ponáhľala sa preč. Obratne našľapovala po cestičke, hoci už sa blížila polnoc. Tma sa ešte nechystala na ústup, takže pašeráci mali ešte dosť vzácneho času, aby dokončili prácu pod bezpečným rúškom noci.
Nervózne sa šplhala nahor, sem-tam sa obzrela na pláž. Dlhý večer napokon nepriniesol nič. Na pobrežie nedorazil žiaden tovar a ani príťažlivý kapitán sa nevrátil domov. Vošla do maličkej chalúpky, nie väčšej od kravína. Skromná kamenná búda bola jej domovom od narodenia. Keď v kotle bublala polievka alebo kaša, okolo ohniska z rašeliny obskakovali iba ona a jej starká. Jedlo zakaždým chutilo dymom. Predtým než si obliekla obnosenú nočnú košeľu, umyla sa a potom vyčerpaná padla do rozloženej postele.
Na druhý deň sa skoro ráno vliekla cez hmlu k zámku Kerrera. Bola rada, že aspoň na chvíľu zažmúrila oči. Len čo sa ocitla na zámockých pozemkoch, pocítila túžbu vkradnúť sa do záhrady za kamennými múrmi a napiť sa zo žblnkotajúceho prameňa v jej rohu, no odolala. Dokonca aj v letných horúčavách tam bola voda studená ako ľad. Väčšina sluhov nemala dovolené pohybovať sa v zámockej záhrade. Pani domu nemala rada, keď sa služobníctvo pretŕčalo. Jej slabé nervy a krehké zdravie by to nezniesli. Nádherná besiedka bola vyhradená pre lady Islu a zriedkavých návštevníkov zámku Kerrera.
Obišla skromné hriadky byliniek v kuchynskej záhradke a dostala sa do svojej milovanej včelej záhrady. Prinášala jej pokoj.
Kiežby v nej mohla ostať navždy! Tvorila ju tehlová stena obrastená brečtanom a oproti nej úle – množstvo úľov vyrobených z hrubých  stebiel slamy a každý vymodelovaný do tvaru zlatistej kupoly s malými dvierkami naspodku. Ich obyvatelia si dokonca aj teraz pohmkávali rezkú melódiu, pustiac sa do práce uprostred vábivého nechtíka a boráka lekárskeho. V lete sa zase očakávala bohatá úroda medovky, papyšteka a krasuľky. S príchodom augusta plánovala jeden alebo dva roje odobrať k vresu na výrobu vresovcového medu, po ktorom bol veľký dopyt a laird * ho mal veľmi v obľube.
Pozrela sa na otlčenú plytkú misu s čerstvou vodou – včelie kúpele. Vytvorila ich už pred rokmi. Okruhliaky z pláže slúžili pre tieto zaneprázdnené stvorenia ako sedenie, aby sa mohli napiť a neutopiť sa pri tom. Príchodom Lark sa akoby ich bzukot zintenzívnil. Vycítili ju a ako sa medzi nimi pohybovala, melódia ich piesne stúpala a klesala. Nie každému preukazovali náklonnosť. Gazdinú iba tolerovali, vľúdne krúžili okolo slúžok, no kuchárku v zúrivosti bodli. Pán zámku Kerrera sa medzi nimi prechádzal pokojne a úctivo, rovnako ako Lark. Obaja boli od bolestivého bodnutia ušetrení. Vždy ju zaujímalo, ako by asi reagovali na lady Islu, ale lairdova manželka sa zriedka odvážila priblížiť k úľom.

Milan Buno, literárny publicista

Inzercia

K téme

Osudová chyba, ktorá sa jej vypomstí Prečo riskuje svoje stabilné manželstvo?!

Témy

Diskusia

Najčítanejšie za 24 hodín

Bezplatný email raz týždenne s novinkami z DamskaJazda.sk:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

K téme

Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.