IV. Tajomstvá našich predkov: Veštenie a ľúbostná mágia na Štedrý večer

IV. Tajomstvá našich predkov: Veštenie a ľúbostná mágia na Štedrý večer
IV. Tajomstvá našich predkov: Veštenie a ľúbostná mágia na Štedrý večer Thinkstock

Ako si vydajachtivé dievky zaisťovali ženícha a chudobní bohatstvo? Prezradíme vám zvyky, o ktorých mnohí z nás netušia.

Štedrý večer (na Slovensku sa nazýva aj Kračúň, Vilija, Dohviezdny večer) mal zvláštnu moc. Platila tu mágia počiatku. Ako sa čo urobilo počas Štedrého dňa, tak bolo počas celého roka.

Preto sa napríklad verilo, že ak mlynár pustí počas polnočnej omše mlyn, budú sa mu sypať samé dukáty. Podmienkou je, aby však mlčal, inak naopak dostane príučku od „zlého“.

Čary pre zabezpečenie zdravia a šťastia

Pred odchodom na polnočnú omšu takmer v každej domácnosti vylúpali orechy a dvanásť škrupín naplnili vodou. Po príchode z polnočnej pozerali domáci v koľkých škrupinách zostala voda a podľa toho určuje hospodár počet mokrých a suchých mesiacov v nasledujúcom roku.

Odporúčalo sa zjesť počas Štedrého dňa aj dve šípky. Kto tak urobí, bude mať po celý rok červené líca. Strúčik cesnaku zo štedrovečerného stola mal tiež zázračnú moc. Kto ho počas roka nosil pri sebe, vo všetkom sa mu darilo. Kravám sa do sena primiešal kúsok bielej cibule, aby im bosorky nebrali mlieko.

Čarovanie vydajachtivých dievčat

So Štedrým večerom sa spájali aj prvky ľúbostnej mágie. Veľa veštieb sa týkalo vydaja dievčat, preto slobodné dievky využili magický čas Štedrého dňa a večera a robili množstvo úkonov, ktoré im mali predpovedať, či sa do roka vydajú, alebo nie. Keďže nasledujúci deň bol sviatok Narodenia Pána, počas ktorého sa nesmelo v domácnosti nič robiť, šikovné dievčatá a gazdiné pozametali ešte pred odchodom na polnočnú omšu a dievky smeti vyniesli na krížne cesty – tam pozorujú, v ktorú stranu ich vietor uchytí – z tej strany potom očakávajú ženícha.

Vianoce, dekorácia, ozdoby, vianočný stromček
Vianočné dekorácie Thinkstock

K ďalším úkonom veštenia patrí branie štrku z brodu. Mladé dievky si nabrali za priehrštie štrku z brodu a doma ho preosiali. Ak v ňom nájdu obilné zrnko, značí to, že ich ženích bude bohatý. Po večeri chodili dievčatá brať polienka dreva a v izbe spočítali, koľko ich priniesli. Ak je počet párny, do roka bude svadba. Ďalší variant znamenal, že ak počet dreva bol v párnom počte, vezme si za muža mládenca, ak bol počet nepárny, vezme si vdovca. 

Verilo sa, že ak dievka spí počas Štedrého večera na mužských nohaviciach, prisní sa jej ženích. Mladé ženy chodievali aj klopať na dvere chlieva. Ak sa dievke svinka ohlásila, do roka bude svadba.

Ďalším spôsobom, ako si slobodné ženy spestrili Štedrý večer, bolo v Súči liatie olova. Roztavené olovo liali cez veľký kľúč do vedra so studenou vodou a podľa toho, aký predmet si uliali, hádali profesiu svojho nastávajúceho. Veštenie praktizovali najmä slobodné dievky, napríklad smeti vynášali na krížne cesty a počúvali, z ktorej strany sa ozve štekot psa, v tú stranu sa mala do roka vydať.

Od Lucie do Štedrého večera si dievča každý večer odhryzlo kúsok z jabĺčka tak, aby jej na Štedrý deň ostal len ohryzok. S ohryzkom šla na polnočnú a potom si ho dala pod vankúš. Prisnil sa jej obraz jej nastávajúceho.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom