Kto získal ocenenie Bratislavská čučoriedka 2019?

Gtf_0700.jpg
Foto: Prešporský bál

Pamiatke vzácneho renesančného človeka – Júliusa Satinského, bytostne spätého so svojim rodným mestom Bratislavou – Prešporkom, vznikla Cena – Bratislavskej čučoriedky.

Obdivovali sme ho aj pre jeho neutíchajúci a trefný humor, ako pohotovo reagoval zvláštne filozoficky obdarenými postrehmi a široko fabulovanými príbehmi zo života nielen jeho Dunajskej ulice. Tie myšlienky boli nekonečne vtipné s presným zásahom, ktorý najprv smiechom napádal bránice, aby v zápätí nútil zamyslieť sa… A vtedy sa iba potmehúdsky usmial popod svoje neodmysliteľné fúzy a občas poznamenal  „nemám bunky nato, aby som reprezentoval, som reprezentant všetkých, ktorí nevedia reprezentovať.“ Aj v tomto roku sme si uctili nášho lokálpatriota udelením Ceny Júliusa Satinského – Bratislavská čučoriedka. Noblesná atmosféra   Prešporského bálu v historickej Redute sa stala dôstojnou scénou už 16.ročníka udeľovania Bratislavskej čučoriedky.

Podľa autorky Ceny PhDr. Kataríny Rimóczyovej „ členovia Čestnej rady Ceny Júliusa Satinského Bratislavská čučoriedka – Peter Lipa, Iveta Malachovská, Dana Lapšanská, Vladimír Grežo, Katarína Rimóczyová, vyberala laureátov 16.ročníka so zreteľom na ich celoživotné profesionálne pôsobenie v spätosti s Bratislavou, v ktorej obohacujúco dodnes tvoria a vydávajú svedectvo o meste, jeho obyvateľoch, o pamiatkach a umeleckom niveau.“

Cena Júliusa Satinského Bratislavská čučoriedka je udeľovaná v dvoch kategóriách: Kategória „Idea – Počin“ oceňuje nekonvenčné a objavné činy, či pôsobenie jednotlivca – kolektívu na území mesta. Kategória „Osobnosť“ oceňuje osobnosti, ktoré svojim spoločenským pôsobením i celoživotnou profesionálnou kariérou nezameniteľne prispievajú k posilneniu hodnotovej identity Bratislavy – k šíreniu jej slávy a zvučného mena s odkazom Júliusa Satinského „o nevyčerpateľnej dávke životnej energie čučoriedky, ktorá zanecháva nezmazateľnú stopu“.

Slávnostné udelenie cien sa uskutočnilo počas otváracieho ceremoniálu Prešporského bálu, 16.februára 2019. Laureátmi jubilejného XVI.ročníka Ceny Júliusa Satinského sa stali Janko Lehotský a OZ Bratislavské rožky, ktorí sú čerství držitelia Bratislavskej čučoriedky 2019.

Bratislavská čučoriedka 2019   v kategórii „Osobnosť“

Janko LEHOTSKÝ skladateľ, spevák

za výnimočný umelecký prínos do hudobnej kultúry

LAUDATIO: Janko Lehotský patrí medzi najvýraznejšie autorsko-interpretačné zjavy, aké slovenská populárna hudba od polovice sedemdesiatych rokov zaznamenala. Tohtoročným laureátom Bratislavskej čučoriedky sa stal dnes už legendárny hudobník, po jednoznačnom rozhodnutí Čestnej rady Ceny Júliusa Satinského. Bratislavský rodák Janko Lehotský (1947) pochádza z umeleckej rodiny. Na bratislavskom konzervatóriu vyštudoval tanec a hru na klavíri. Na konzervatóriu sa dostal i ku komponovaniu hudby a založil svoju prvú kapelu Young Quartet. Hudobné skúsenosti zbieral v kapelách Ľ. Belák sextet, New Blues Five a Gentlemen.

Janko Lehotský sa preslávil predovšetkým v skupine Modus, do ktorej prišiel v roku 1972. Stal sa lídrom Modusu a uplatnil v ňom svoj kompozičný talent, čím sa podieľal na formovaní hlavného prúdu slovenskej populárnej hudby. Ako uvádza Encyklopédia jazzu a modernej populárnej hudby, „v skupine Modus sa Lehotský uplatnil aj ako spevák, vo svojom prejave vychádzal z rozvinutého bluesového cítenia a v spojení so zastretým, mierne chrapľavým hlasom vytvoril na slovenskej scéne osobitý farebno-výrazový register“. V tom čase nahral Lehotský v bratislavskom štúdiu Československého rozhlasu prvé vlastné pesničky. V roku 1973 sa Modus rozpadol a Lehotský sa objavil v kapele P. Lipu New Blues Five. Túžba mať vlastnú kapelu ho priviedla späť k Modusu v zostave Baláž, Nosko, Stankovský. Rovnako rýchlo sa však aj rozišli. V polovici 70. rokov založil tretí Modus. Veľkými písmenami sa do hudobnej histórie zapísal Lehotského objav v Košiciach – Marika Gombitová. V roku 1976 sa do Modusu vrátil aj M. Žbirka, o rok vyhrali s pesničkou Úsmev Zlatú lýru, ďalšími piesňami boli Dievčatá a Veľký sen mora a vypukla „modusmánia“.  Prvú platňu vydala kapela v roku 1979. Lehotský sa venoval i sólovej kariére Gombitovej, zložil piesne pre jej prvú platňu Dievča do dažďa a album Modusu Balíček snov. Kapela bola na vrchole svojej slávy. Hity 80.rokov: Ty, ja a môj brat, Roberta, Karty sú už rozdané, či Kapely starnú, sú dodnes známe naprieč generáciám. Koncertovali v Československu a v zahraničí. V roku 1980 sa členovia kapely rozhodli rozdeliť. Po nešťastnej Marikinej autonehode Lehotský opäť formuje – už štvrtú zostavu Modusu, s ktorou nahrali platne 99 zápaliek a Záhradná kaviareň. Po návrate Gombitovej v r. 1983 precestovali celú republiku s úspešným programom Mince na dne fontán. Tento album patrí podľa odbornej kritiky k tomu najhodnotnejšiemu na poli domácej rockovej tvorby. Lehotský hral aj s Kaššayom, Vanom a Stankovským, za mikrofónom sa vystriedali sólisti ako Greksa, Pavlíni a speváčka I. Novotná. Z tej doby pochádzajú skladby Pozhasínané, Stará kára, Stanica srdce. V roku 1986 skomponoval hudbu k celovečernému filmu Žaby a iné ryby.

Na sólovej dráhe vydal Lehotský 10 albumov, prvým bol v r. 1992 s názvom Janko Lehotský a priatelia. Nahrávku Čiernobiely svet pokrstil v marci 1996. V roku 2000 sa objavil album Poslední a prví, o dva roky CD Láv sa píše Love s podtitulom Modus, v r. 2003 Balíček tónov/Volume 1 a v r. 2005 Nahé Dotyky a v 2007 Najkrajšie skladby Janka Lehotského. Jeho tvorivý potenciál prezentujú albumy Stalo sa, nestalo (2008), Sám (2010)a Moje mladšie ja (2016). Počet piesní z jeho autorského pera sa blíži k päťstovke! J.Lehotský je príkladom výnimočne koncepčného muzikanta, ktorý má jasnú predstavu o svojej tvorbe. Jeho spev nezameniteľne vychádza z tradícií černošských rytmov a bluesových interpretov, ako bol Ray Charles . Je viacnásobným laureátom autorskej súťaže Bratislavská lýra, jeho piesne získali ocenenia aj v zahraničí. K významnému životnému jubileu v r.2017 potešil svojich fanúšikov, ale aj odbornú hudobnú verejnosť Galakoncertom Janko Lehotský 70 v Bratislave. Pri príležitosti jubilea prebral od SOZA Mimoriadnu cenu za významný prínos do rozvoja slovenskej hudobnej kultúry.   Neustále tvorí a ak práve nesedí za klavírom, tak vdychuje novú tvárovú podobu do kôry stromov, dreva, či do kameňa. Výtvarnej tvorbe sa venuje viac ako desať rokov, ale vníma to skôr ako zábavu. Jeho figurálne motívy sú inšpirované popraskanou kôrou aj 200 rokov starých suchých stromov. Ako sa vyznáva:“nápad prichádza sám, je to ako keď hráte blues, na začiatku neviem, čo z toho vznikne a v tom je to úžasné napätie.“ Umenie je pre neho mnohorakým spôsobom vyjadrenia. Okrem hudby a výtvarného umenia mu je blízky film aj vďaka synovi Jurajovi, ktorý je dokumentarista a režisér. Dcéra Ela je herečka.

Janko Lehotský verí, že muzika zbližuje a to je na tom úžasné. „Stačí sa niekomu pozrieť do očí a buď to schváli alebo sa vyvolá hudobný ekzém.“ My mu za publikum dodávame, že pre nás je skvelým zážitkom v jeho skladbách nápaditá melodika a nevtieravá melanchólia, lebo aj keď Kapely starnúNa starom piáne- Mená starých lások, či Hlava XXII- a tak Karty sú už rozdané- Pozhasínané – Radšej pôjdem sám- ako Beh ku šťastiu, či Vyznanie –S tou nádejou choď spať… aj takto jedinečne nás vie Lehotského tvorba obohacovať. A my mu zato tlieskame – Bravo!

Gtf_0739.jpg
A. Korpás z OZ Bratislavské rožky a Janko Lehotský, foto Prešporský bál

Laureát XVI. ročníka Ceny Júliusa Satinského – Bratislavská čučoriedka

Bratislavská čučoriedka 2019   v kategórii „Idea –Počin“

OZ Bratislavské rožky – za počiny zamerané na zachovanie kultúrneho a historického dedičstva starej Bratislavy – Prešporka

LAUDATIO : Občianske združenie (OZ) Bratislavské rožky – Pozsonyi Kifli Polgári Társulás založilo v roku 2010 niekoľko nadšencov, žijúcich v Bratislave a milujúcich Bratislavu. Svoju organizáciu pomenovali podľa presláveného sladkého pečiva, ktoré bolo symbolom starej Bratislavy – Prešporka na prelome 19. a 20. storočia. Cieľom združenia je ochrana historických a kultúrnych hodnôt mesta a odovzdávanie cenných informácií ďalším generáciám Bratislavčanov a všetkým záujemcom o históriu a kultúru. Členovia združenia neúnavne prezentujú a podporujú kultúrne aktivity rôznych národnosti žijúcich v Bratislave, aktivizujú súčasný umelecký a kultúrny život mesta. Za svoj ústredný cieľ si kladú posilňovať lokálpatriotizmus a šíriť dobré meno Bratislavy nielen doma, ale aj v zahraničí. Zakladateľmi organizácie sú Mgr. Eva Bolemant (predsedníčka) a Mgr. Sándor Papp ml. (šéfredaktor). JUDr. Ján Vyhnánek, PhD. a Mgr. Árpád Korpás aktívne pôsobia ako podpredsedovia združenia. OZ je prevádzkovateľom populárno-náučného, trojjazyčného internetového magazínu www.bratislavskerozky.sk, v ktorom približujú kultúrny život a históriu Bratislavy, ale aj aktivity organizácie spojené s ochranou kultúrneho dedičstva. Internetový magazín je považovaný za jednu z načítanejších webových stránok s historickým zameraním na Slovensku. Podáva informácie o činnosti v oblasti záchrany a zachovania spoločného dedičstva Bratislavčanov, ako je napríklad digitalizácia dôležitých dokumentov o významných vedcoch, starých prešporských rodinách, či vytváranie databáz, virtuálnych výstav, interaktívnej mapy. Na webstránke je sprístupnená databáza viac ako 25-tisíc zdigitalizovaných historických pohľadníc a fotografií Bratislavy. Cenným počinom je databáza T.Ortvaya, ktorá je najznámejším topografickým dielom historickej Bratislavy. Tento online topografický lexikón obsahuje historické názvy ulíc v nemčine a maďarčine a ich dnešné pomenovanie. Ak si na takúto ulicu kliknete, ukáže vám ako sa volala pred sto rokmi a ako sa jej názov rokmi menil.

OZ vydáva knižnú edíciu s názvom Bratislavské rozprávky, v ktorej nielen deti sa môžu dozvedieť pútavou formou o osobnostiach spojených s Bratislavou. A tak okrem Bratislavských židovských rozprávok, či o Viedenskej električke sa môžu záujemcovia dočítať o živote archivára J.Batku, o J.Fadruszovi, o projektantovi Modrého kostolíka Ö.Lechnerovi, hudobnom skladateľovi B.Bartókovi, o vynálezcovi W.Kempelenovi, či F.Martinengovi – zakladateľovi Hasičského spolku a prvej šermiarskej školy v Uhorsku na území vtedajšieho Prešporku. Už piaty rok vychádza Prešporský nástenný kalendár, ktorý v roku 2019 odkrýva pôsobenie Ateléru Kozics. Je ilustrovaný unikátnymi fotografiami z prelomu 19. – 20.storočia, ktoré tvoria súdobé portréty a veduty – architektonické pamiatky mesta v časovej osi Pressburg-Pozsony-Prešporok/Bratislava. V r. 2016 vydali štvorjazyčnú brožúrku o histórii Bratislavských rožkov, v ktorej vyvrátili informáciu, že prvé rožky sa upiekli v r.1785. Prvá správa o rožkoch, pochádza totiž už zo 16. storočia! Boli skutočne svetoznáme, vyvážali sa aj do Ameriky či Indie. OZ participuje na vedeckom projekte Univerzity Komenského s názvom Pamäť mesta Bratislavy. Organizuje úspešné „pop up“ výstavy v mestskom priestore, ako bola výstava na Rudnayovom námestí – „Svet prešporského archivára J. Batku“, alebo na Dunajskom nábreží s názvom „F A D R U SZ“. Medzi členmi i podporovateľmi združenia sú mimoriadne obľúbené „Tematické prechádzky Bratislavou“ a série prednášok „Prechádzky starým Prešporkom“ v slovenskom a maďarskom jazyku. OZ Bratislavské rožky sa sústreďuje na prezentáciu a ochranu kultúrneho dedičstva Bratislavy. Milujú Bratislavu a bolí ich keď vidia, že v nej žijú ľudia, ktorí si ju nevážia. Sú odhodlaní ľudí motivovať a šíriť historické povedomie o našom hlavnom meste –  preto v roku 2010 vznikli. Organizujú prednášky, zbierajú staré pohľadnice, fotografie, vydávajú knihy, sprístupňujú historické materiály. A ich snom je zriadiť múzeum Bratislavských rožkov.

Čestná rada Ceny Júliusa Satinského – Bratislavská čučoriedka im za tento neúnavný objavný prístup k zachovaniu hodnôt našich predkov s úctou ďakuje a praje nevyčerpateľnú studnicu zdrojov a vytrvalú energiu sprítomňovať  ľuďom dedičstvo starej Bratislavy-Prešporka.   Srdečne gratulujeme!

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom