Svet sa dnes lúči s jednou z najvplyvnejších žien novodobej histórie. Margaret Thatcherová vyvoláva emócie aj po smrti, britskí baníci prijali správu o jej smrti s neskrývanou radosťou, odporcovia komunizmu a zástancovia emancipácie tvrdia, že odišla legenda.
Thatcherová bola prvou ženou na čele britskej vlády. Navyše, funkciu si udržala v troch volebných obdobiach za sebou. Patrili jej celé 80.roky a spolu s americkým prezidentom Reaganom a nemeckým kancelárom Kohlom položili základy deštrukcie socializmu v tzv. Východnom bloku.
Zaujímavé je, že Thatcherová nemala spočiatku takmer žiadne politické ambície. Na Oxforde vyštudovala chémiu a nastúpila ako chemická laborantka, pritom aj neskôr tvrdila, že ju veda priťahuje viac ako politika. Po svadbe s biznismenom Denisom Thatcherom začala študovať právo a keď mala 25, ponúkli jej kandidátku do regionálnej politiky.
Úspešná bola až na tretí pokus, keď ju zvolili za poslankyňu Konzervatívnej strany. A tu sa začala jej politická kariéra, ktorú už neopustila. Najprv bola členkou rôznych tieňových kabinetov, začiatkom 70.rokov sa dokonca dostala na post ministerky školstva a postupne sa prepracovala až na špičku konzervatívcov a pobila sa o premiérsky post.
Keď ju zvolili za premiérku, čakal na Thatcherovú veľký oriešok – Veľká Británia sa zmietala v ekonomickom úpadku a ona mala krajinu vyviesť z tejto neľahkej situácie. Boli však potrebné ostré a neústupné kroky, takže Thatcherová tvrdými reformami znížila infláciu a rozpútala tvrdú privatizáciu. Analytici tvrdia, že nebola príliš sociálne zameraná, bola prísna na odbory, ktorým priškrtila rôzne dávky, aby ušetrila do štátnej kasy. Krajina začala ekonomicky prosperovať, aj za cenu zvýšenej nezamestnanosti. Thatcherová však bola neoblomná a pokračovala v ekonomických reformách, za ktoré si vyslúžila prezývku Železná lady.
Oveľa pevnejšiu pozíciu mala v zahraničnej politike, táto vynikajúca diplomatka ťažila zo svojich nadštandardných vzťahov s americkým prezidentom Ronaldom Reaganom, ale uznával ju aj sovietsky reformný politik Michail Gorbačov. Vraj to bola práve Thatcherová, ktorá presvedčila Reagana, aby s Gorbačovom začal rokovať, americký prezident totiž nechcel o dialógu s komunistami ani počuť.
Vyriešila aj kritickú situáciu vo vlastnej zahraničnej politike, keď vybojovala vojnu s Argentínou o Falklandské ostrovy. Akékoľvek územné nároky Argentínčanov na britské územie umlčala tak, že do priestoru poslala vojenskú loď a časť armády. Prispela k pádu Berlínskeho múru, nebola však veľkou zástankyňou opätovného spojenia Nemecka a nepozdávali sa jej ani ďalšie integračné pokusy v Európe, dnes by sme ju možno nazvali euroskeptičkou.
Margaret Thatcherovej sa dve politické úlohy podarili, zdvihla Veľkú Britániu z priepasti krízy a prispela k pádu komunizmu. Ostré reformy ju však napokon stáli post, takže odišla z politiky a stiahla sa z ústrania, navyše sa u nej začali objavovať príznaky Alzheimerovej choroby. Jej úmrtím svet prichádza o neobyčajnú a všestrannú ženu, ktorá dokázala, že vysoká politika nie je len výsadnou mužskou záležitosťou. A že bola pre Britániu dôležitou historickou postavou dokazuje aj skutočnosť, že na dnešnom pohrebe sa oficiálne zúčastnila aj britská kráľovná Alžbeta II., čo sa stalo prvýkrát od smrti premiéra Winstona Churchilla pred 48.rokmi.
