Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
antibiotiká, lieky, choroba, liečiť sa, tabletky, voda, liečba, zdravi
2
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Thinkstock
14. novembra 2014 ZdravieZdravý život od SITASITA Diskusia()

Odborníci opäť varujú: Pozor na antibiotiká!

Ich zbytočné podávanie a nesprávne dávkovanie však vedie nielen k znižovaniu ich účinnosti, ale aj k týmto nežiadúcim účinkom.

Užívanie antibiotík bez toho, aby sa pacient poradil s lekárom, doužívanie tých, ktoré zostali po predchádzajúcej liečbe, alebo zadováženie si ich bez lekárskeho predpisu je nezodpovedné a v niektorých prípadoch dokonca nebezpečné. Upozornili na to projektový manažér občianskeho združenia Slovenský pacient Radoslav Herda, praktická lekárka pre dospelých Jana Bendová, riaditeľka Kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na Slovensku Darina Sedláková a imunológ Vladimír Krčméry. Ako uviedli, antibiotiká nie sú lieky proti bolesti a ani nemôžu vyliečiť každú chorobu. Účinkujú len proti bakteriálnym infekciám. Až 80 percent zimných ochorení nosa, uší, hrdla a pľúc je však vírusového pôvodu, liečba antibiotikami, ktoré môžu mať aj vedľajšie účinky ako hnačku, nevoľnosť alebo kožné vyrážky, je preto pri nich bezvýznamná. Cieľom blížiaceho sa Európskeho dňa zvyšovania povedomia o antibiotikách, ktorý pripadá na 18. novembra, je preto upozorniť na riziká samoliečby.

Aj lekár sa môže mýliť

Mnohé ochorenia, ktoré sa vyskytujú počas zimy môžu mať rovnaké príznaky, ale nemusia vyžadovať rovnakú liečbu. Aj pre lekára je častokrát obtiažne rozlíšiť medzi vírusovým a bakteriálnym pôvodom ochorenia. Ak bolo pacientovi v minulosti predpísané antibiotikum a on sa uzdravil, môže byť pre neho lákavé použiť ho znova na podobné príznaky. Či si však ochorenie skutočne vyžaduje liečbu antibiotikami, môže zistiť len lekár, ktorý pacienta vyšetrí,“ vyjadril sa Herda. „Objav antibiotík považujeme právom za jeden z najväčších zázrakov modernej medicíny. Vďaka nim bolo zachránených veľa miliónov životov a predĺžila sa stredná dĺžka života. Ich zbytočné podávanie a nesprávne dávkovanie však vedie nielen k znižovaniu ich účinnosti, ale aj nežiaducim vedľajším účinkom. Antibiotiká preto musia byť predpisované na základe vyšetrenia lekárom a liečba nimi musí byť racionálna, efektívna a cielená,“ doplnila Sedláková.

Vitalita v zime: Ktoré vitamíny sú dôležité?

CRP vyšetrenie si pacient hradí sám

Pri rozhodovaní sa či použiť pri liečbe antibiotiká pomáha lekárovi takzvané CRP vyšetrenie, ktoré si však v mnohým prípadoch musia pacienti hradiť sami. Z údajov 30 krajín Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru vyplýva, že žiadnej členskej krajine sa v nemocniciach nepodarilo významne znížiť spotrebu antibiotík, naopak osem krajín zaznamenalo významné zvýšenie. Podľa štatistík po tom, čo v roku 2009 zaznamenalo Slovensko pokles počtu predpísaných balení, sa množstvo predpísaných antibiotík opäť výrazne zvýšilo, a to z 5 328 697 v roku 2012 na 5 697 011 v roku 2013. Zvýšená preskripcia priamo súvisí s neracionálnym predpisovaním antibiotík, pričom zbytočné predpisovanie následne vedie k znižovaniu účinnosti antibiotík.

Skrytá hrozba nadmerného užívania antibiotík

doktor, zdravie, lekár, zdravotná starostlivosť
shutterstock.com

Zachovať účinnosť antibiotík čo najdlhšie je však podľa odborníkov úloha nielen pre lekára, ale aj pre pacienta. „Pokiaľ nebudeme starostlivo rozlišovať medzi nezávažnými vírusovými a závažnými bakteriálnymi infekciami, tak sa nám jedného dňa môže stať, že žiadne antibiotiká už nebudú účinné,“ povedala Bendová, ktorá si myslí, že by bolo vhodné, aby CRP testy boli plne hradené zo zdravotného poistenia pre všetkých pacientov. „Za posledné roky sa počet novozavedených antibiotík zmenil na nulu. Žiadajme ich predpisovať veľmi uvážene, aby nenastala v tejto oblasti liečby infekcií apokalypsa. Sme na prahu priepasti postantibiotickej éry. Neuvážený krok, hoci aj vpred, znamená hlboký pád,“ doplnil Krčméry.

Spoznajte tajné tipy proti chrípke a kašľu

Z prieskumu, ktorý vlani realizovala Európska komisia na vzorke tisíc Slovákov a Sloveniek, vyplýva, že 41 percent užívalo za posledných 12 mesiacov antibiotiká, pričom až 95 percentám z nich ich predpísal lekár. Najčastejším dôvodom pritom boli bronchitída, bolesť hrdla a chrípka. Účastníci prieskumu zároveň odpovedali na štyri otázky o účinkoch a použití antibiotík, pričom na všetky dokázalo správne zareagovať iba 24 percent. Až 68 percent pritom uviedlo, že za posledný rok nedostali žiadne informácie o tom, že v určitých prípadoch nie je nevyhnutné užívať antibiotiká. Štyridsať percent pacientov upozornil na zbytočné užívanie antibiotík lekár, 19 percent sa o tom dozvedelo z televízie či novín, 12 percentám o tom povedali rodinní príslušníci alebo priatelia a zvyšným opýtaným poskytli informácie v lekárni alebo iným spôsobom. Až 86 percent by však túto informáciu najradšej počulo od doktorov. Osemdesiatštyri percent si zároveň myslí, že za to, aby sa antibiotiká neužívali v neopodstatnených prípadoch a zostali tak efektívne, je zodpovedný každý člen spoločnosti.

Odporúčané články

Posilnite svoju imunitu: Pripravte si vitamínovú bombu! Domáci lekár: Ako liečiť zapálené mandle?

Témy

Diskusia

Najčítanejšie za 24 hodín

Z kategórie Zdravý život

Odporúčame

Copyright © iSITA s.r.o. Všetky práva vyhradené. iSITA si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku, jeho častí a zverejnených fotografií.
Rozumiem

Používaním tejto stránky súhlasíte s ukladaním cookies. Viac info tu...