Príbehy zo života: Čo ťa nezabije, to ťa posilní

Samota, smútok, žiaľ, slzy, žena, sama, starosť, nešťastie
Thinkstock

Nikdy som si pred onou udalosťou neuvedomovala hlbokú pravdu myšlienky: Čo ťa nezabije, to ťa posilní. Až potom, keď som zistila, že život naozaj dokáže mať trpkú príchuť a že človek sa vďaka prekážkam stáva lepším. Nesmie sa im však poddať. Aj ja som si v živote prežila dosť, a to napriek mladému veku. Mám len 25 rokov a za sebou skúsenosť, ktorú by si neželela žiadna z vás. V osemnástich rokoch ma znásilnili. A čo najhoršie, boli to ľudia, ktorým som dôverovala – moji spolužiaci a chalan, ktorý ma nesmierne priťahoval a naivne som sa nazdávala, že spolu chodíme. On ma však kruto využil a zradil. Všetky tie pocity, ktoré sa mi s tým dodnes spájajú, je ťažké opísať. Pretože málokto to dokáže skutočne pochopiť, ak to neprežil na vlastnej koži. Ešte dlho potom som túžila radšej odísť na druhý svet. Ale dnes som naozaj šťastná, že som bola dostatočne silná, aj keď veľakrát to bolo naozaj ťažké.

V tých najhorších chvíľach ma však vždy zachránila láska. Nielen tá od mojej skvelej rodiny a úžasných priateľov, ale najmä tá, ktorú mi dal jeden človek. Muž, ktorého som veľmi milovala, stále milujem a vždy asi milovať budem. Aj keď si to pravdepodobne nezaslúži.

Náš vzťah trval len zopár mesiacov a bol dosť komplikovaný, pretože Martin bol ženatý a mal dve malé deti. Nikdy som neverila, že sa zamilujem do zadaného muža a vždy som to odsudzovala. A stalo sa. Po predchádzajúcej trpkej skúsenosti som nedôverovala mužom a vytvorila som si okolo srdca nedobytný múr. Nedobytný pre ostatných, no nie pre neho. Opäť som si skomplikovala život láskou, ktorá nemala budúcnosť. Nikdy nepomýšľal na to, že sa so ženou rozvedie. Vedela som to, no nádej umiera posledná. Vyznával mi lásku ako nikto predtým, bol prvý, kto mi pri milovaní hľadel do očí a vravel pritom: „Ľúbim ťa.“ Ale najmä bol prvý, s kým som sa milovala preto, že som to skutočne chcela. Všetkými svojimi zmyslami, každou svojou bunkou. Túžila som po ňom zakaždým, ako som na neho len pomyslela. A je to tak dodnes.

Vrátil do môjho života všetky tie krásne pocity, ktoré človek pri milovaní prežíva, a ktoré som celé tie dlhé roky nedokázala prežiť s nikým. No moje šťastie malo odvrátenú tvár. Zakaždým, keď bol so mnou, trápili ma výčitky svedomia pri pomyslení na jeho manželku a jeho malé deti. Výčitky, že niekomu ubližujem a strach z toho, že sa mi to raz vráti. Možno to cítil rovnako, možno nie. No po čase náš vzťah ukončil. Náhle, bez vysvetlenia. Ostalo mi po ňom v srdci bolestne prázdne miesto, ale aj vďačnosť, že mi vrátil vieru v lásku…

Milé dámy, podeľte sa aj vy s nami o svoj príbeh, tak ako čitateľka Dagmar, a napíšte nám na email redakcia@damskajazda.sk.

O čom písať? Napríklad o tom, ako ste stretli životného partnera, ako ste prekonali rozvod, ťažkú chorobu či iné rany osudu alebo napíšte o veselej príhode, ktorú ste zažili. Ak si budete želať, vaše meno zostane nezverejnené. Autorky príbehov, ktoré uverejníme, odmeníme rastlinnou kozmetikou Yves Rocher.

Tak neváhajte, píšte a čítajte nás! Nabudúce tu možno nájdete svoj príbeh…

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom