Nasledujúce riadky sa netýkajú len kamarátkinej dcéry, ktorá ma minule pomerne nečakane pozvala na kávu. Prišla a vyzerala ako zmoknuté kura.Pohľad bez života. Inokedy bujné vlasy jej bezmocne viseli po oboch stranách líc. Na mihalniciach ani štipka maskary, na perách ani len jelení loj, nieto ešte lesk alebo nebodaj rúž. Skrátka, celé zle.
,,Mala by som začať poklonou, ale neviem nájsť nič, čo by už pri vyslovení neznelo falošne,“
povedal som. ,,Alebo predsa? Máš dobré tepláky. To je módny trend chodiť na kávu v teplákoch? Čo si nejaká celebrita?“ pokúsila som sa o vtip.
,,Potrebujem poradiť a to, že som v teplákoch, je mi jedno,“ povedala a plač mala na krajíčku.
,,Ja to už fakt dlhšie nevydržím. Ako to, že u teba to funguje, a u mňa nie?,“ opýtala sa takmer popudene.
,,U mňa funguje kopa vecí. A kopa zasa nefunguje. Čo presne máš na mysli?,“ opýtala som sa.
Čo ja milujem, on neznáša
,,Toto: Ja milujem zvieratá. On ich neznáša. Ja som si zobrala psíka z útulku a starám sa o neho, on ho nejde vyvenčiť, ani keby mal Bennymu prasknúť mechúr.
Ja chodím v zime lyžovať, on sedí väčšinu času v bufete a nadáva, že čaj je drahší ako pivo. Tak si radšej dá pivo. A nie jedno, podotýkam.
Ja chodím v lete wakeovať, on leží na pláži a po hodine, keď je červený ako rak, odchádza do bufetu. Na pivo, pravdaže.
Ja celoročne bicyklujem, on ani nevie, že sú rôzne druhy bicyklov – napríklad na cesty, alebo do lesa.
Ale začal behať. Vraj som jeho vzor. Cha, vzdal to po prvej svalovici. Vlastne ešte skôr. Dobehol od parkoviska k bufetu na Železnej studienke a dal si pivo.
Ja chodím na zumbu, on povedal, že skúsi crossfit. Na tréningu bol trikrát. Vraj sa nemieni predbiehať s nejakými nadsamcami, ktorí sa pre guče testosterónu za ušami nemôžu ani zasmiať.
Ja milujem divadlo, on tvrdí, že trápnych hercov má dosť v supertrápnych a supernekonečných slovenských seriáloch. Leží sa sedačke, v ruke ovládač, prepína v sekundových intervaloch a vrčí, syčí a nadáva, že v tej televízii sa už naozaj nedá nič pozerať. Tak prečo to pozerá!?“
,,Dobre, pochopila som,“ usmiala som sa, hoci sa mi chcelo plakať. ,,Zdá sa, že tvoj priateľ neznáša všetko, čo ty miluješ. A čo neznášaš ty?“
Čo ja neznášam, on miluje
,,Neznášam to, že len čo príde domov z práce, ľahne si na sedačku, pustí si telku, otvorí si pivo a opýta sa ma, čo máme jesť. Neznášam to jeho pivo a úplne najviac som alergická na otázku, že čo máme jesť. Čo som jeho kuchárka? Neznášam to jeho frflanie na všetkých a na všetko a najmä mi vadí, že ma stále za niečo kritizuje. Že idem na bicykel, že idem plávať, že idem do divadla. Vadí mu dokonca už aj to, že mám Bennyho. Úplne vážne hovorím, že keby som musela ísť na tri dni na služobnú cestu, dá ho utratiť.
A pritom ma ,,zbalil“, keď som Bennyho venčila. Vraj aký krásny pes. Skoro taký krásny ako jeho panička. Áno, otrepané, ale keď som sa mu pozrela do očí, mala som pocit, že to myslí naozaj. Že naozaj miluje psov a že naozaj obdivuje, aká som aktívna, koľko vecí mám rada a aká som vždy pozitívne naladená…“
Zdieľať a tolerovať
,,On to naozaj obdivuje,“ povedala som. ,,A voľakedy mal možno rád aj psov. Lenže dnes už nie, dnes ich asi naozaj nenávidí.“
,,Ale prečo?, zakvílila kamarátkina dcéra.
,,Pretože patríte ku generácii, ktorá je koncentrovaná výhradne na seba. Niečo zdieľať viete akurát tak na facebooku. Zdieľanie v skutočnom živote, to, keď niečo nerobím len pre seba, ale aj pre toho druhého, je pre vás čosi nepredstaviteľné. Zdieľať a tolerovať sú dve vzácne slová, ktoré ste vytesnili z vášho slovníka. On nevidí dôvod tolerovať tvoju aktivitu a ty jeho pasivitu. On nemieni zdieľať tvoje názory a ty zasa jeho. Lenže vzťah bez tolerancie nemôže prežiť. Čudujem sa, že ste spolu vydržali tri roky.“
,,Vieš čo, tú kávu si rada zaplatím sama,“ povedala priateľkina dcéra ľadovo.
A aj si ju zaplatila. Tú moju som si zaplatila tiež sama. Ako inak?
