Novinár Roman Martiška reaguje na svojom Facebooku na súčasné udalosti týkajúce sa vzťahov Slovenska s Českom:
Rozdelenie Česko-Slovenska sa udialo v čase, keď mi do prvého roka chýbali tri týždne, teda nostalgiou na spoločný štát netrpím, ale vďaka rodine chápem mimoriadnosť vzťahov republík Česka a Slovenska.
Som ročník, ktorý zažil výmenné pobyty s českými rodinami, ale nezúčastnil sa ich. Poznám Českú rodinu, lebo k susede chodí každé leto neter zo západných Čiech. Mama prežila časť detstva v Česku, kde boli starí rodičia na robotách. Otec bol v Čechách na vojne. Ja som párkrát navštívil Prahu. Aký vzťah mám ja k Česku?
Emocionálne v podstate žiadny! Význam vidím najmä v tom, že Čechom na rozdiel od Poliakov, Ukrajincov, Maďarov a Rakúšanov bez problémov rozumiem. Niekedy na to sedí slovo “žiaľ”! Pre niektorých Čechov sme len “čoboláci” – počuť to od hokejistov, futbalistov a niektorých umelcov, ktorí dokonca v kampani na českého prezidenta podporovali Petra Pavla len preto, že je Čech a oni nebudú voliť Slováka. Napriek tomu nemám problém povedať, že Česká republika je a mala by byť najbližším partnerom Slovenska!
Po tom čo česká vláda zrušila, resp. prerušila spoločné zasadanie vlády so slovenskou, pričom ide o symboliku blízkosti našich národov, je na mieste otázka – Nie sú tieto vzťahy len nostalgiou našich mám a starých mám?
V diskusnej relácii Máte slovo s Michaelou Jílkovou na ČT sa téma vzťahov so Slovenskom dostala na pretras. Slovenský pohľad tu zastúpil Eduard Chmelár, ktorý po boku Ľubomíra Zaorálka, bývalého šéfa diplomacie ČR, kontroval oponentom Martinovi Dvořákovi, minister pre európske záležitosti ČR, a Josefovi Mlejnkovi, politológ. Vo svojej podstate išlo o diskusiu, ktorú verejnoprávna televízia na Slovensku nedokázala zorganizovať, čo je chybou politického aktivizmu ľudí v nej!
Chmelár so Zaorálkom de facto stáli proti českým šimečkovcom, čo je aj koreňom celého prázdneho, zároveň mimoriadne agresívneho, gesta českej vlády voči slovenskej. Diskusia mohla pokojne skončiť Chmelárovým oznámením českej verejnosti, že v budúcom týždni sa uskutoční spoločné rokovanie slovenskej vlády s ukrajinskou, áno, ide o tú Ukrajinu, pre ktorú zrušila spoločné rokovanie česká vláda. Žiaľ, pre českú vládu diskusia týmto neskončila a odkrylo sa pozadie celého gesta zo strany Česka.
“Táranina,” označil niekoľkokrát floskuly oponentov Chmelár, pričom slovo táranina bolo mimoriadne slušným vyjadrením sa k demagógii, ktorou sa oponenti snažili obhájiť postoj českej vlády. V Česku nevidia, resp. nechcú vedieť, že Slovensko aj keby chcelo, už nemá aké zbrane na Ukrajinu poslať, zároveň SR je suverénnym štátom, ktorý má právo povedať ani náboj, treba začať rokovať o mieri. Argumenty zástancov postupu českej vlády pripomínali demagógiu, ktorú na Slovensku šíri líder opozície Michal Šimečka a presne tu je skrytá podstata gesta zo strany Českej vlády.
Šimečkovci na Slovensku od parlamentných volieb tvrdia, že “Robert Fico bude sedieť v kúte”, čo sa míňalo účinku po strete s realitou, a tak prišli na pomoc kamaráti z Česka, ktorí touto “bratskou pomocou” dali jednu výchovnú Ficovej vláde a zároveň urobili špinavú robotu v prezidentskej kampani v štýle “ak máme bielovlasého my, tak ho doprajeme aj Vám”.
Späť k úvodu. Ako chce česká vláda zachovať mimoriadne priateľské až bratské vzťahy so Slovenskom, najmä tých na úrovni vlád, ak voči legitímne a demokraticky zvolenej vláde pristupuje ako učiteľ k žiakovi? V zbore poradcov premiéra Fica je napr. Erik Kaliňák, ktorý môže pokojne o pár rokov sedieť na stoličke premiéra, a ktorý podobne ako ja netrpí nostalgiou za spoločným štátom, nehovoriac o tom, že my už na “výchovnú” a neoprávnenú zabúdame oveľa ťažšie ako staršie generácie, ktoré sa ešte cítia byť “čechoslovákmi”.
Prečo Petr Fiala a jeho vláda riskuje ochladenie vzťahov medzi Slovenskom a Českom na úroveň politickej „vychcanosti“? Lebo či s penou, alebo bez nej na ústach politická spolupráca medzi oboma štátmi bude aj naďalej prospešná, alebo si Fiala myslí, že podobné vzťahy vybuduje s inými krajinami? Vari tými, ktoré si gesto ani nevšimli?
Zdroj FB Roman Martiška
