Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Bruised pregnant woman found protection in shelter for domestic violence victims
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
FOTO: GettyImages
13. marca 2019 LifestyleSkutočné príbehy od DamskaJazda.skSITA Diskusia()

Skutočný príbeh: Voľby v pôrodnici

Bolo to dávno, no v mojich spomienkach ako včera. Pohodlne sa usaďte, rozpoviem vám to celé …

Voľby na pôrodnici som zažila v máji roku 1986. Celá šťastná z narodenia krásnej dcérky som si po pôrode plnými dúškami užívala krásu materstva, a doma ma čakali muž s 2 ročným synčekom. Hoci to bolo pred viac ako 30 rokmi, v mojich spomienkach je to ako včera. Po prvom rizikovom tehotenstve a komplikovanom prvom pôrode som si povedala : “Nikdy viac ! Nikdy viac to zažiť, nikdy viac do týchto priestorov, nikdy viac do tejto budovy”. A poznáte to “Nikdy nehovor nikdy”. Milovaný synček mal niečo vyše roka a vo mne sa zrodil nový život. Môj rozum dookola opakoval, že to bude opäť rovnako náročné rizikové tehotenstvo a rovnako komplikovaný pôrod, a to som už predsa nechcela ! Moje srdce hovorilo jasne, že ľudský život je najvyššia hodnota, dieťa je Boží dar, všetko zvládnem a teším sa na naše druhé bábätko !

Druhé tehotenstvo aj pôrod boli bezproblemové a dcérka nádherná. Na pôrodnici som si uživala každú chvíľku s ňou a vedome si nevšímala nedokonalosti socialistického zdravotníctva. Druhý deň po pôrode bolo na oddelení veľké upratovanie – budeme voliť. Príde volebná komisia s urnou a obálkami. Tí skôr narodení si pamätajú, aké možnosti výberu vtedy boli… Veľmi presne si spomínam, ako som v nemocnici sedela na vysokej posteli so zvýšeným podhlavníkom, ľavá ruka kolembala perinku s dcérkou a pravá ruka vhadzovala obálku do volebnej urny. Mobily na selfie vtedy neboli – bol tam nejaký novinár s fotoaparátom pre mamičky, ktoré chceli v novinách vyznať svoju lásku k socialistickej vlasti. Ja som záujem nemala.

Po odchode organizovaneho cirkusu z izby mi vyhrkli slzy z očí pri pohľade na nevinnú tváričku mojej milovanej dcérky a v tichej modlitbe som vrúcne prosila o to, aby takýto potupný pocit “slobodnej voľby” moja dcérka, moje deti v dospelosti nemuseli zažiť. Cez slzy a okno nemocničnej izby som videla krásnu nitriansku Kalváriu … vtedy nevediac, že tam budeme raz spolu šťastne žiť … vtedy nevediac, že to boli posledné totalitné voľby … vtedy nevediac, že dcéra sa rozhodne študovať politilógiu … vtedy nevediac, že o viac ako 3 desiatky rokov pôjde slobodne voliť už ona s jej rodinkou, s jej tromi rozkošnými deťmi a mojimi vnúčatami … vtedy nevediac, že aj po vyše 30 rokoch sa ľudia naľakajú veľkého počtu strán alebo kandidátov v ponuke … vtedy nevediac, že ľudia tak rýchlo zabudnú na potupný pocit nemať na výber … vtedy nevediac, že aj po vyše 30 rokoch stále budú riadiť tento štát preoblečení boľševici a ich potomkovia… vtedy nevediac…

Zaujíma Vás, ako dopadli voľby v tom 1986 roku? Boli to posledné totalitné parlamentné voľby u nás. Málokto by v roku 1986 uveril, že komunistickému totalitnému režimu zostáva už len pár rokov oficiálnej slávy. V roku 1986 bola u nás stále normalizácia – bol to rok, kedy v Rusku (tak sme ľudovo nazývali celý Zväz sovietskych socialistických republík) jeho komunistický šéf Gorbačov vyhlásil “perestrojku” a “glasnosť”. Bol to rok jadrovej havárie v Černobyle – 26. 4. 1986 cca 1 mesiac pred našimi voľbami došlo v ukrajinskej jadrovej elektrárni neďaleko obce Černobyl k mohutnej jadrovej explózii.

Radioaktívny mrak vietor unášal cez východnú Europu na západ, a zasiahol aj naše Československo. Bola to najväčšia jadrová havária v histórii, ale úrady udalosť bagatelizovali a pred možným nebezpečenstvom obyvateľov nevarovali – možno preto, aby nebol ohrozený priebeh bombastických osláv 1.mája a spomínaných májových volieb… Po voľbách v 1986 vznikla staronová federálna vláda premiéra Lubomíra Štrougala a predsedom FZ sa stal znovu Alois Indra. On vo svojom úvodnom vystúpení poučil poslancov o ich základnej povinnosti : “Každý poslanec Federálního shromáždění musí svůj hlavní úkol vidět ve vysvětlování politiky Komunistické strany Československa a Národní fronty, a musí pro její uskutečňování získávat lidi.” Ľudovo povedané : “Musíte plniť príkazy strany a o ich správnosti presviedčať voličov ! Názory voličov nás nezaujímajú. ” Pripomína to niečo iba mne ?

Prečo píšem tento článok ? Aby som mojim rovesníkom pripomenula potupný pocit nemať na výber … aby som mladšej generácii priblížila časy nedávne a tak rozdielne … aby sme slobodné voľby nepovažovali za samozrejmosť… aby som zdieľala osobný príbeh s ľuďmi váhajúcimi či to má zmysel… A ako sa budem v každých voľbách rozhodovať ? Podľa mojich hodnôt, podľa mojej ústavy.

A pôrodnicu som úspešne zvládla aj po tretíkrát! Som šťastná!

Dodka Danová

K téme

82 ročná žena zbila zlodeja, použila na to detský šampón, metlu a stôl Príbeh zo života: Boh nadelí ľuďom len toľko, koľko znesú

Témy

Diskusia

Najčítanejšie za 24 hodín

Bezplatný email raz týždenne s novinkami z DamskaJazda.sk:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

K téme

Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.