Tri otázky pre MUDr. Jarolíma Šutku - gastroenterológa, ktorý prezradil zaujímavosti o pálení záhy

Jarolim sutka 1 1.jpg

Aj vy si rady dáte nielen počas jarných či letných večerov k dobrému jedlu pohár vínka? Máte však strach, ako na to zareaguje váš žalúdok? V rubrike Tri otázky pre … sme sa pýtali aj za vás gastroenterológa MUDr. Jarolíma Šutku, predsedu pracovnej skupiny pre enterálnu a parenterálnu liečbu pri SGS.

MUDr. Jarolím Šutka

Gastroenterológ a predseda pracovnej skupiny pre enterálnu a parenterálnu liečbu pri SGS

Počas teplých dní ľudia viac siahajú po víne. Mnohým však víno spôsobuje pálenie záhy. Existuje vôbec nejaký spôsob, ako si pohárik vína vychutnať bez stresu, či v noci nezaspíme pre problémy so žalúdočnou kyselinou?

Pri pití vína veľa závisí samozrejme nielen na jeho požitom množstve,  ale aj na druhu vína. Čo sa týka provokovania záhy je to hlavne biele suché víno. To už samo o sebe dokáže zvýšiť pocit pálenia svojou kyslosťou. Ale má ešte aj iný účinok, ktorý podporuje intenzitu pálenia záhy. Je to navodenie tzv. relaxácie dolného pažerákového zvierača, ktorý potom nedostatočne bráni návratu kyslého žalúdkového obsahu do pažeráka. Preto je u ľudí so záhou lepšie siahnuť po červenom víne, ktoré práve tento dolný pažerákový zvierač posilňuje a zabraňuje tak objaveniu sa záhy. Platí to samozrejme pre ľahšie vína, nie ťažké barikové alebo portské vína.  Základným predpokladom je ale takisto tzv. antirefluxný režim. Nejesť naraz veľké množstvo jedla a zapíjať ho bielym vínom. Hlavne neskoro večer pred spaním v kombinácii s veľkým množstvom sladkostí.

Môže sa konzumácia jedla či pitia, ktoré pravidelne spôsobuje zvýšenú hladinu žalúdočnej kyseliny, skončiť až onkologickým ochorením?

Zvýšenie kyslosti žalúdka zvyčajne nevedie k zvýšenému riziku onkologických ochorení. Tieto tzv. hyperacidné stavy vedú skôr k objaveniu sa pálenia záhy, poleptania pažeráka so vznikom refluxnej ezofagitídy alebo aj vredu pažeráka. Najtypickejším dôsledkom je ale vznik vredov žalúdka alebo dvanástorníka. Pokiaľ ale pri refluxe do pažeráka vznikne tzv. Barrettov pažerák, ten je prekancerózou pre zvýšené riziko vzniku rakoviny pažeráka. Takisto pokiaľ v žalúdku je prítomná chronická infekcia baktériou  Helicobacter pylori s rozvojom atrofickej gastritídy, tak tá je prekancerózou na zvýšené riziko rakoviny žalúdka. Títo pacienti si vyžadujú tzv. dispenzarizáciu,  čiže priebežné pravidelné sledovanie nálezu hlavne endoskopickými vyšetreniami s odberom vzoriek na histologické vyšetrenie patológom.

Hovorí sa, koľko lekárov, toľko názorov. Stáva sa, že keď pacient konzultuje svoju diagnózu s druhým názorom lekára, môže byť úplne iná. Ako je to možné?

Nehovorím, že sa to nemôže stať, ale skôr vo výnimočnom prípade. Vtedy môže byť príčina v nedostatočných diagnosticko-vyšetrovacích možnostiach lekára v regióne alebo typom ochorenia, ktoré je v našom regióne pomerne vzácne a nemyslí sa naň v rámci diferenciálno-diagnostického procesu. Oveľa častejšie však ide skôr o spresnenie, zrýchlenie alebo vyjasnenie si základnej diagnózy. Pokiaľ v tomto ohľade dôjde k zhode názorov, je druhý názor lekára skôr potvrdením správnosti základnej diagnózy. Druhý názor lekára môže byť nápomocný v analýze liečebných postupov, hľadania iných alternatívnych typov liečby, priebežného sledovania a vyhodnocovania zdravotného stavu.

Lucia Tomečková

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom